Předvánoční Watzmann - Turisti

Předvánoční Watzmann


Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2102

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2435

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2451

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2456

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2461

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2467

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2479

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2496

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2497

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2498

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2499

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2517

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2518

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2519

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2520

Strict Standards: Non-static method MagicWord::get() should not be called statically, assuming $this from incompatible context in /home/WWW/turisti/wiki/includes/Parser.php on line 2550
Z Turisti

(Rozdíly mezi verzemi)
Přejít na: navigace, hledání
Verze z 11:31, 8. 1. 2006
195.113.26.217 (Diskuse)

← Předchozí porovnání
Verze z 11:37, 8. 1. 2006
195.113.26.217 (Diskuse)

Následující porovnání →
Řádka 1: Řádka 1:
Watzmann 3.-6.12. 2004 Watzmann 3.-6.12. 2004
-Bola streda vecer, ked sa Honza ozval, ze na vikend hlasia pekne pocasie a ci nema niekto zaujem to vyuzit. Na takuto rychlu akciu sme sa napokon chytili uz len ja a Dav. V piatok rano sme Honzovym hrdzavym Formanom naozaj vyrazili z Rokycan, kde sme cez noc prespali u Dava. Nanestastie ani jeden z nas dvoch nema vodicak a tak celu cestu odsoferoval Honza statocne sam. Rozhodli sme sa ist cez Nemecko, aby sme v Rakusku nemuseli kupovat dialnicnu znamku. Nakoniec sme sa jej i tak nevyhli, hoci sme sa cez ten maly kusok Rakuska, ktory sme pouzili snazili najst alternativnu cestu. Nejaky cas sme sa motali po Salzburgu, az sme po celkovych skoro osmych hodinach cesty pristali v Berchtesgadene pod masivom Watzmannu. Kym sa nam podarilo vydat na cestu bolo urcite pol piatej a sero. Do necelych 10 minut sme stihli prvykrat zle odbocit. Po chvili trmacania sa lesom, strmym svahom a tmou sme sa nastastie dostali opat na cestu. Dufali sme, ze cestou objavime nejaky ten zabudnuty otvoreny salas, do ktoreho sa na noc uchylime. Skutocne sa onedlho objavil prvy, vcelku luxusny a zatvoreny. Napriek tomu, ze podla Honzu by nedalo vela prace dostat sa dovnutra, nikto z nas nemal po necelej hodinke cesty svedomie niekam sa vlamat. Nuz sme sli dalej. Tma uz bola solidna, ked sme podla mapy ocakavali dve dalsie chalupy. A oni nikde. Pokracovali sme opat dalej, smerom ku chatovemu komplexu Kuhroint. Ten sme dosiahli okolo osmej, luxusne a zamknute objekty nas vsak presvedcili, ze musime ist dalej. K Watzmannhausu to mali by dve hodiny, najprv miernym a neskor strmym stupanim, cez feratku zvanu Falzsteig. Chodnik bol dalej zladovately, klzala som sa a s namahou udrziavala rovnovahu. Mali sme len dvoje maciek a cepinov, Dav mi vsak vnutil svoje. On i Honza to zvladli i bez nich. Cesta bola viac-menej rovinata, co ma po istom case znepokojovalo. Konecne sa objavila dobre preslapana odbocka prudko nahor. Navzdory tomu, ze alpske cervene bodky vidli smerom dole, Honaz prehlasil, ze to asi bude nejaka zimna skratka. Tato uvaha sa i nasledujuce dni ukazala byt dost nebezpecna. Vdaka skialpinistom, ktori vedu stopy kde sa im paci a vo vhodnom mieste sa otocia a vezmu to zjazdom.[[Soubor:Watzmann03-01.jpg|thumb|utulny bivak]] Plahocili sme sa hore strmym svahom, casom po kolena v snehu. Pred polnocou bolo vcelku jasne, ze nasa snaha sa neubera tym spravnym smerom. Na mojom mizernom dusevnom rozpolozeni sa rovnym dielom podielali uz znacna unava a strach zo studenej noci stravenej pod snehom. Podla mapy sme sa lokalizovali priblizne do sedla medzi Malym Watzmannom a Watzmannom, presnejsie kusok pod neho vo vyske asi 2000 m n.m. Slusnych asi 1400 m zdola. [[Soubor:Watzmann03-02.jpg|thumb|sedlo Watzmannkaru]]Honza mienil pokracovat este tych dalsich 200, coho som sa vazne zlakla a podotkla som, ze podla mna to nema valny vyznam, ak kazdopadne budeme spat v zahrabe. Dav sa ku mne pripojil, a tak bol onedlho zahrab vykopany na onom mieste. [[Soubor:Watzmann03-03.jpg|thumb|sedlo Watzmannkaru]]Pricinili sa on Dav, Honza a dva cepiny. Ja som sa chvela od zimy na celom tele a tak mi Dav nariadil kratky ohrevny pobyt v dvoch spacakoch. Zahrab bol patricne maly a tak mi stiesnenej medzi Davom a Honzom bolo naozaj horuco. Vlastne tak, ako nikdy predtym v zime vonku. Bodaj by nie, v troch trickach, koseli, svetri, fleeske, vetrovke, pancuchach, sustakoch, troch paroch ponoziek, ciapke a rukaviciach. +[[Soubor:Watzmann03-06.jpg|thumb|left|Konigsee pod inverzi - parada]]Bola streda vecer, ked sa Honza ozval, ze na vikend hlasia pekne pocasie a ci nema niekto zaujem to vyuzit. Na takuto rychlu akciu sme sa napokon chytili uz len ja a Dav. V piatok rano sme Honzovym hrdzavym Formanom naozaj vyrazili z Rokycan, kde sme cez noc prespali u Dava. Nanestastie ani jeden z nas dvoch nema vodicak a tak celu cestu odsoferoval Honza statocne sam. Rozhodli sme sa ist cez Nemecko, aby sme v Rakusku nemuseli kupovat dialnicnu znamku. Nakoniec sme sa jej i tak nevyhli, hoci sme sa cez ten maly kusok Rakuska, ktory sme pouzili snazili najst alternativnu cestu. Nejaky cas sme sa motali po Salzburgu, az sme po celkovych skoro osmych hodinach cesty pristali v Berchtesgadene pod masivom Watzmannu. Kym sa nam podarilo vydat na cestu bolo urcite pol piatej a sero. Do necelych 10 minut sme stihli prvykrat zle odbocit. Po chvili trmacania sa lesom, strmym svahom a tmou sme sa nastastie dostali opat na cestu. Dufali sme, ze cestou objavime nejaky ten zabudnuty otvoreny salas, do ktoreho sa na noc uchylime. Skutocne sa onedlho objavil prvy, vcelku luxusny a zatvoreny. Napriek tomu, ze podla Honzu by nedalo vela prace dostat sa dovnutra, nikto z nas nemal po necelej hodinke cesty svedomie niekam sa vlamat. Nuz sme sli dalej. Tma uz bola solidna, ked sme podla mapy ocakavali dve dalsie chalupy. A oni nikde. Pokracovali sme opat dalej, smerom ku chatovemu komplexu Kuhroint. Ten sme dosiahli okolo osmej, luxusne a zamknute objekty nas vsak presvedcili, ze musime ist dalej. K Watzmannhausu to mali by dve hodiny, najprv miernym a neskor strmym stupanim, cez feratku zvanu Falzsteig. Chodnik bol dalej zladovately, klzala som sa a s namahou udrziavala rovnovahu. Mali sme len dvoje maciek a cepinov, Dav mi vsak vnutil svoje. On i Honza to zvladli i bez nich. Cesta bola viac-menej rovinata, co ma po istom case znepokojovalo. Konecne sa objavila dobre preslapana odbocka prudko nahor. Navzdory tomu, ze alpske cervene bodky vidli smerom dole, Honaz prehlasil, ze to asi bude nejaka zimna skratka. Tato uvaha sa i nasledujuce dni ukazala byt dost nebezpecna. Vdaka skialpinistom, ktori vedu stopy kde sa im paci a vo vhodnom mieste sa otocia a vezmu to zjazdom.[[Soubor:Watzmann03-01.jpg|thumb|utulny bivak]] Plahocili sme sa hore strmym svahom, casom po kolena v snehu. Pred polnocou bolo vcelku jasne, ze nasa snaha sa neubera tym spravnym smerom. Na mojom mizernom dusevnom rozpolozeni sa rovnym dielom podielali uz znacna unava a strach zo studenej noci stravenej pod snehom. Podla mapy sme sa lokalizovali priblizne do sedla medzi Malym Watzmannom a Watzmannom, presnejsie kusok pod neho vo vyske asi 2000 m n.m. Slusnych asi 1400 m zdola. [[Soubor:Watzmann03-02.jpg|thumb|sedlo Watzmannkaru]]Honza mienil pokracovat este tych dalsich 200, coho som sa vazne zlakla a podotkla som, ze podla mna to nema valny vyznam, ak kazdopadne budeme spat v zahrabe. Dav sa ku mne pripojil, a tak bol onedlho zahrab vykopany na onom mieste. [[Soubor:Watzmann03-03.jpg|thumb|sedlo Watzmannkaru]]Pricinili sa on Dav, Honza a dva cepiny. Ja som sa chvela od zimy na celom tele a tak mi Dav nariadil kratky ohrevny pobyt v dvoch spacakoch. Zahrab bol patricne maly a tak mi stiesnenej medzi Davom a Honzom bolo naozaj horuco. Vlastne tak, ako nikdy predtym v zime vonku. Bodaj by nie, v troch trickach, koseli, svetri, fleeske, vetrovke, pancuchach, sustakoch, troch paroch ponoziek, ciapke a rukaviciach.
Rano som bola hrda na svoju prvu noc prezitu po snehom. V zahrabe bolo horuco, nie uz tak celkom mimo neho. Odmietla som fakultativny vylet do sedla, ktory by ma prinutil obut si zmrznute vibramy aspon o hodinu a pol skor. Honza i Dav vsak na vlastne oci uvideli hreben ostry ako ziletka a stenu padajucu kolmo do Konigssee. Po ich navrate sme spolocne pokracovali na Watzmannhaus. Tentokrat po spravne ceste az k ocelovym lanam Falzsteigu. Cesta hoci technicky nenarocna by nas v noci zastavila, i keby sme ju nasli. Zakratko sme dosli k salasu Falzalm. Slniecko svietilo nadherne, zohrievali sme sa a obedovali. Mala som radost, Watzmann bol nadohlad a k nemu uz iba 300 vyskovych. A tato noc bola prijemna, vo vyhriatej chatke a vyske 1930 m n.m. [[Soubor:Watzmann03-05.jpg|thumb|left|chata]] Rano som bola hrda na svoju prvu noc prezitu po snehom. V zahrabe bolo horuco, nie uz tak celkom mimo neho. Odmietla som fakultativny vylet do sedla, ktory by ma prinutil obut si zmrznute vibramy aspon o hodinu a pol skor. Honza i Dav vsak na vlastne oci uvideli hreben ostry ako ziletka a stenu padajucu kolmo do Konigssee. Po ich navrate sme spolocne pokracovali na Watzmannhaus. Tentokrat po spravne ceste az k ocelovym lanam Falzsteigu. Cesta hoci technicky nenarocna by nas v noci zastavila, i keby sme ju nasli. Zakratko sme dosli k salasu Falzalm. Slniecko svietilo nadherne, zohrievali sme sa a obedovali. Mala som radost, Watzmann bol nadohlad a k nemu uz iba 300 vyskovych. A tato noc bola prijemna, vo vyhriatej chatke a vyske 1930 m n.m. [[Soubor:Watzmann03-05.jpg|thumb|left|chata]]
Řádka 7: Řádka 7:
Hoci povodne sme planovali obist Konigssee a nenechat sa zlakat vrcholmi hor, z casovych dovodov sme sa rozhodli inak. Pred jedenastou sme sa konecne vydali smerom k vrcholu Watzmannu. Pod nami sa vo vyske 1200-1300 m vlnilo more oblakov. V dialke cnela Sumava. Vyhlady s ostreho hrebena boli vskutku monumentalne. Zdarne sme zvladli i strmsie useky pozdlz lan a o jednej sme stali na vrchole Hochecku - 2651 m n.m., kde nam spolocnost robil len zvedavy a nebojacny cierny vtak. Bivakovacia buda bola zasypana snehom, z dveri bolo vidiet len tenky pruzok hore. Lana sprevadzajuce cestu na vrchol Watzmannu boli vo velkej miere pod hrubym nanosom snehu. Exponovana trasa bola prilis nebezpecna na to aby sme ju zvladli bez dalsich istiacich pomocok. Kusok od vrcholu vo vyske 2713 m n.m. sme si teda vychutnavali nesmele zimne slnko. Opat sme sa vratili na Watzmannhaus, kde sme stravili druhu noc. Ten vecer bol pre mna dost krusny. Po rozmrznuti laveho palca na nohe som zistila, ze je nakopnuty a otlaceny a vobec nebude lahke s nim na dalsi den zostupovat. Hoci povodne sme planovali obist Konigssee a nenechat sa zlakat vrcholmi hor, z casovych dovodov sme sa rozhodli inak. Pred jedenastou sme sa konecne vydali smerom k vrcholu Watzmannu. Pod nami sa vo vyske 1200-1300 m vlnilo more oblakov. V dialke cnela Sumava. Vyhlady s ostreho hrebena boli vskutku monumentalne. Zdarne sme zvladli i strmsie useky pozdlz lan a o jednej sme stali na vrchole Hochecku - 2651 m n.m., kde nam spolocnost robil len zvedavy a nebojacny cierny vtak. Bivakovacia buda bola zasypana snehom, z dveri bolo vidiet len tenky pruzok hore. Lana sprevadzajuce cestu na vrchol Watzmannu boli vo velkej miere pod hrubym nanosom snehu. Exponovana trasa bola prilis nebezpecna na to aby sme ju zvladli bez dalsich istiacich pomocok. Kusok od vrcholu vo vyske 2713 m n.m. sme si teda vychutnavali nesmele zimne slnko. Opat sme sa vratili na Watzmannhaus, kde sme stravili druhu noc. Ten vecer bol pre mna dost krusny. Po rozmrznuti laveho palca na nohe som zistila, ze je nakopnuty a otlaceny a vobec nebude lahke s nim na dalsi den zostupovat.
-[[Soubor:Watzmann03-06.jpg|thumb|left|Konigsee pod inverzi - parada]]Vstavali sme tentokrat za tmy a vyrazali pred osmou. Dav mi ponukol svoje topanky a kedze ma nohu o kusocek vacsiu nez ja, trpel v tych mojich, ktore su i pre mna o kusok mensie nez by mohli byt. Nakoniec sme sa o pol dvanastej dostali k autu. Za parkovanie od nas nikto nic nechcel. Zrejme sme vystihli tu stastnu sezonu, ked sa skoncil cas turistiky a nenastala este lyziarska sezona. Do Prahy sme prisli okolo siedmej vecer po bezproblemovej ceste.+Vstavali sme tentokrat za tmy a vyrazali pred osmou. Dav mi ponukol svoje topanky a kedze ma nohu o kusocek vacsiu nez ja, trpel v tych mojich, ktore su i pre mna o kusok mensie nez by mohli byt. Nakoniec sme sa o pol dvanastej dostali k autu. Za parkovanie od nas nikto nic nechcel. Zrejme sme vystihli tu stastnu sezonu, ked sa skoncil cas turistiky a nenastala este lyziarska sezona. Do Prahy sme prisli okolo siedmej vecer po bezproblemovej ceste.
 + 
 + 
 +dalsi fotky v [[Fotky z Watzmannu 2004|galerii]]

Verze z 11:37, 8. 1. 2006

Watzmann 3.-6.12. 2004

Konigsee pod inverzi - parada
Zvětšit
Konigsee pod inverzi - parada
Bola streda vecer, ked sa Honza ozval, ze na vikend hlasia pekne pocasie a ci nema niekto zaujem to vyuzit. Na takuto rychlu akciu sme sa napokon chytili uz len ja a Dav. V piatok rano sme Honzovym hrdzavym Formanom naozaj vyrazili z Rokycan, kde sme cez noc prespali u Dava. Nanestastie ani jeden z nas dvoch nema vodicak a tak celu cestu odsoferoval Honza statocne sam. Rozhodli sme sa ist cez Nemecko, aby sme v Rakusku nemuseli kupovat dialnicnu znamku. Nakoniec sme sa jej i tak nevyhli, hoci sme sa cez ten maly kusok Rakuska, ktory sme pouzili snazili najst alternativnu cestu. Nejaky cas sme sa motali po Salzburgu, az sme po celkovych skoro osmych hodinach cesty pristali v Berchtesgadene pod masivom Watzmannu. Kym sa nam podarilo vydat na cestu bolo urcite pol piatej a sero. Do necelych 10 minut sme stihli prvykrat zle odbocit. Po chvili trmacania sa lesom, strmym svahom a tmou sme sa nastastie dostali opat na cestu. Dufali sme, ze cestou objavime nejaky ten zabudnuty otvoreny salas, do ktoreho sa na noc uchylime. Skutocne sa onedlho objavil prvy, vcelku luxusny a zatvoreny. Napriek tomu, ze podla Honzu by nedalo vela prace dostat sa dovnutra, nikto z nas nemal po necelej hodinke cesty svedomie niekam sa vlamat. Nuz sme sli dalej. Tma uz bola solidna, ked sme podla mapy ocakavali dve dalsie chalupy. A oni nikde. Pokracovali sme opat dalej, smerom ku chatovemu komplexu Kuhroint. Ten sme dosiahli okolo osmej, luxusne a zamknute objekty nas vsak presvedcili, ze musime ist dalej. K Watzmannhausu to mali by dve hodiny, najprv miernym a neskor strmym stupanim, cez feratku zvanu Falzsteig. Chodnik bol dalej zladovately, klzala som sa a s namahou udrziavala rovnovahu. Mali sme len dvoje maciek a cepinov, Dav mi vsak vnutil svoje. On i Honza to zvladli i bez nich. Cesta bola viac-menej rovinata, co ma po istom case znepokojovalo. Konecne sa objavila dobre preslapana odbocka prudko nahor. Navzdory tomu, ze alpske cervene bodky vidli smerom dole, Honaz prehlasil, ze to asi bude nejaka zimna skratka. Tato uvaha sa i nasledujuce dni ukazala byt dost nebezpecna. Vdaka skialpinistom, ktori vedu stopy kde sa im paci a vo vhodnom mieste sa otocia a vezmu to zjazdom.
utulny bivak
Zvětšit
utulny bivak
Plahocili sme sa hore strmym svahom, casom po kolena v snehu. Pred polnocou bolo vcelku jasne, ze nasa snaha sa neubera tym spravnym smerom. Na mojom mizernom dusevnom rozpolozeni sa rovnym dielom podielali uz znacna unava a strach zo studenej noci stravenej pod snehom. Podla mapy sme sa lokalizovali priblizne do sedla medzi Malym Watzmannom a Watzmannom, presnejsie kusok pod neho vo vyske asi 2000 m n.m. Slusnych asi 1400 m zdola.
sedlo Watzmannkaru
Zvětšit
sedlo Watzmannkaru
Honza mienil pokracovat este tych dalsich 200, coho som sa vazne zlakla a podotkla som, ze podla mna to nema valny vyznam, ak kazdopadne budeme spat v zahrabe. Dav sa ku mne pripojil, a tak bol onedlho zahrab vykopany na onom mieste.
sedlo Watzmannkaru
Zvětšit
sedlo Watzmannkaru
Pricinili sa on Dav, Honza a dva cepiny. Ja som sa chvela od zimy na celom tele a tak mi Dav nariadil kratky ohrevny pobyt v dvoch spacakoch. Zahrab bol patricne maly a tak mi stiesnenej medzi Davom a Honzom bolo naozaj horuco. Vlastne tak, ako nikdy predtym v zime vonku. Bodaj by nie, v troch trickach, koseli, svetri, fleeske, vetrovke, pancuchach, sustakoch, troch paroch ponoziek, ciapke a rukaviciach. Rano som bola hrda na svoju prvu noc prezitu po snehom. V zahrabe bolo horuco, nie uz tak celkom mimo neho. Odmietla som fakultativny vylet do sedla, ktory by ma prinutil obut si zmrznute vibramy aspon o hodinu a pol skor. Honza i Dav vsak na vlastne oci uvideli hreben ostry ako ziletka a stenu padajucu kolmo do Konigssee. Po ich navrate sme spolocne pokracovali na Watzmannhaus. Tentokrat po spravne ceste az k ocelovym lanam Falzsteigu. Cesta hoci technicky nenarocna by nas v noci zastavila, i keby sme ju nasli. Zakratko sme dosli k salasu Falzalm. Slniecko svietilo nadherne, zohrievali sme sa a obedovali. Mala som radost, Watzmann bol nadohlad a k nemu uz iba 300 vyskovych. A tato noc bola prijemna, vo vyhriatej chatke a vyske 1930 m n.m.
chata
Zvětšit
chata

Hoci povodne sme planovali obist Konigssee a nenechat sa zlakat vrcholmi hor, z casovych dovodov sme sa rozhodli inak. Pred jedenastou sme sa konecne vydali smerom k vrcholu Watzmannu. Pod nami sa vo vyske 1200-1300 m vlnilo more oblakov. V dialke cnela Sumava. Vyhlady s ostreho hrebena boli vskutku monumentalne. Zdarne sme zvladli i strmsie useky pozdlz lan a o jednej sme stali na vrchole Hochecku - 2651 m n.m., kde nam spolocnost robil len zvedavy a nebojacny cierny vtak. Bivakovacia buda bola zasypana snehom, z dveri bolo vidiet len tenky pruzok hore. Lana sprevadzajuce cestu na vrchol Watzmannu boli vo velkej miere pod hrubym nanosom snehu. Exponovana trasa bola prilis nebezpecna na to aby sme ju zvladli bez dalsich istiacich pomocok. Kusok od vrcholu vo vyske 2713 m n.m. sme si teda vychutnavali nesmele zimne slnko. Opat sme sa vratili na Watzmannhaus, kde sme stravili druhu noc. Ten vecer bol pre mna dost krusny. Po rozmrznuti laveho palca na nohe som zistila, ze je nakopnuty a otlaceny a vobec nebude lahke s nim na dalsi den zostupovat.

Vstavali sme tentokrat za tmy a vyrazali pred osmou. Dav mi ponukol svoje topanky a kedze ma nohu o kusocek vacsiu nez ja, trpel v tych mojich, ktore su i pre mna o kusok mensie nez by mohli byt. Nakoniec sme sa o pol dvanastej dostali k autu. Za parkovanie od nas nikto nic nechcel. Zrejme sme vystihli tu stastnu sezonu, ked sa skoncil cas turistiky a nenastala este lyziarska sezona. Do Prahy sme prisli okolo siedmej vecer po bezproblemovej ceste.


dalsi fotky v galerii

Osobní nástroje