Dva roky

24 Mar 2013

Tak už mám dva roky. Hovorím - anglicko-česko-slovensky, aj keď mi zatiaľ málokto rozumie. Učím sa - farby, čísla, písmenka. Viem počítať do 10, u farieb a písmeniek sa trafím niekedy. Ale čítať skúšam pri každej príležitosti (značky áut, nápisy na obchodoch). Trošku spievam - obľúbené pesničky mám Wheels on the bus a Five little monkeys. Mám rád počítač a tablet - vraj až príliš. Veľmi rád si skladám železnice. Lebo vlaky, to je moje. Mám slušnú zbierku drevených i elektrických. Ešte mám rád trucks (nákladné autá), airplanes (lietadlá) a bus (autobus).
Dobre mi idú aj puzzle - v múzeu matematiky som dokonca vymyslel periodické dláždenie roviny dinosaurami. Skúšam papať príborom - už sa mi podarilo aj natrieť si chlieb maslom. Pekne si viem poukladať hračky keď idú spinkať. Trochu menej sa zlostím - ale to mi nesmú brať počítač. Ostatných napodobňujem vo všetkom možnom a rodičia sa niekedy len čudujú, odkiaľ tie móresy mám (u nás sa normálne spôsobne nestoluje). Viem byť pekný čertík. Viem, čo nesmiem robiť a niekedy naschvál provokujem.
Kontroly:
22.3.2013: 11.4kg, 91.5cm



filed in ako rastiem

Rok a trištvrte

15 Dec 2012

Čo je nového? Hlavne som sa trochu rozkecal. Nie až tak veľmi, ale zato v niekoľkých jazykoch. Po anglicky viem napríklad kukí (cookie), bajbaj (bájbáj), nou (no), bejbi (baby), ká (car), aut (out), pop (bubbles), uau (wow), po česky a slovensky bobi (boty), neni (nie je), daj, ťa (tam), aji (čajík), po bábätkovsky bé, bú, káká (kotkodák), mňau, pípí, gaga, jé (keď sa niečo vydarí) a vraj aj pár slov po rusky. A ešte pár mien. V stavaní puzzle a triedení tvarov som už profík, takže na Vianoce hádam dostanem niečo ťažšie. Zaujímajú ma aj vláčiky, knižky a môj evergreen - všetko, čo sa točí.

Som pekne tvrdohlavý a keď ma nahnevajú, dám to najavo. Ľahnúť si na chrbát, natiahnuť ruky, nohy a kričať bez ohľadu na okolnosti často pomôže. A hnevajú ma dosť. Som totiž veľmi zvedavý, no toľko veci nemôžem. Raz ma už síce nezastavila ani šuplíková poistka, ale expert na lock-picking ešte nie som.

Poobede sa mi občas vôbec nechce spať - hlavne, keď si trochu dlhšie pospím ráno. Ešte som zvládol prvú väčšiu chorobu - bronchiolitídu.



filed in ako rastiem

Rok a pol

14 Sep 2012

Za posledné tri mesiace som sa toho zase veľa naučil a mnoho precestoval. Okrem chodca a bežca som už aj lezec. Je málo nábytku, ktorý nezdolám a pred týždňom som sa dokonca naučil utiecť z postieľky. Chvalabohu, lebo už na mňa neskúšajú cry-it-out metódu, ale pekne pri postieľke počkajú, kým nezaspinkám. V 17tich mesiacoch som začal stavať lego a celkom mi už idú aj puzzle. Lyžičku a vidličku som ešte úplne neskrotil, ale väčšinu jedla si nimi dokážem dopraviť do úst. Najlepšie hračky sú voda, piesok a kamienky. Rodičom už slušne rozumiem, aj keď sa to niekedy snažím zatajiť, a zlepšujú sa aj moje neverbálne vyjadrovacie schopnosti (používam ruky, nohy, a predmety okolo, ktoré majú naznačiť, čo chcem - napr. prinesiem topánky keď chcem ísť von - alebo si ich rovno obujem). Rozprávať sa mi veľmi nechce, no viem aké zvuky vydávajú dopravné prostriedky, zvieratká a podobne. Jedna teta v Prahe sa na mňa čudne pozrela, keď som povedal, že jej biely načesaný pudlík robí "bé". Veľmi ma baví nahlas "čítať".

Celý júl a časť augusta som strávil v Čechách a na Slovensku. Koncom augusta som zase navštívil Kaliforniu. Dlhé lety začínajú byť zážitok, hlavne pre rodičov. Behať po lietadle je totiž ďaleko ďaleko zaujímavejšie, než v ňom sedieť. Začiatkom septembra som začal chodiť do jaslí. Ráno sú ešte vždy slzičky, no inak je tam fajn.
Kontroly:
14.9.2012: 10.2kg, 86cm



filed in ako rastiem

Turistika s dieťaťom (teda so mnou)

07 Sep 2012

Tak sme sa nedávno vrátili s ďalšej veľkej cesty. V piatok 24. augusta sme prileteli do San Francisca, kde ako obvykle, bola pekná kosa. Mamku určite podozrievali z terorizmu, lebo jej (a môj!) batoh za nami dorazil až na druhý deň. Plienky sa našťastie nezdržali, ocko požičal mamke fleesku, aby jej nebola zima a mohli sme sa vydať spoznávať mesto hmly. Veľmi sa mi páčilo v japonskej záhrade v Golden Gate Parku, lebo tam bolo veľa vody a kameňov na hranie. Najradšej by som tie jazierka bol preskúmal bližšie, ale zase mi to nedovolili. Dali sme si obed v Haight-Ashbury a zmrzlinu vo Fisherman's Wharf. Kotvili tam síce pekné loďky, ale celkovo nechápem, čo na tom tie davy ľudí vidia. Ešteže som mohol preskúmať kvetináče a vyskúšať si kopu šiltoviek. K večeru to už s počasím bolo vážne na houby a tak sme vyrazili cez Bay Bridge do Oaklandu nakúpiť. A potom do hôr.

Cestou sme prespali v moteli v Oakdale a na druhý deň si pozreli historické vláčiky v Jamestowne. Mali tam super IKEA železnicu. Zakrátko sme vstúpili do High Sierry ("vysoká" Sierra Nevada) v oblasti, ktorá sa volá Stanislavov Les (Stanislau's National Forest). Ten je prekvapivo pomenovaný po miestnom indiánskom náčelníkovi z 19teho storočia, ktorý pri krste prijal meno Estanislao (španielsky Stanislav) po svätom krakovskom biskupovi. Aj tak som sa pri tabuli nechal vyfotiť. Na dvoch prechádzkach sme sa pokochali výhľadmi na Donnell Reservoir a potom pohodlne autom prešli cez Sonora Pass [sedlo] (2933 m). Podvečer sme si ešte prezreli zlatokopecké mesto duchov Bodie, okúpali sa v teplých prameňoch Travertine Hot Springs, a ubytovali sa v meste Bridgeport. Bodie prežívalo boom počas zlatej horúčky okolo roku 1880, no v 40tych rokoch 20teho storočia tam už žili len traja ľudia. Vďaka starostlivosti a vysokej polohe (2554 m), kde prakticky celý rok v noci mrzne, je dnes z neho dobre zachovaný skanzen. Travertine Hot Springs [horúce pramene] je nie veľmi známy (nevedie tam ani poriadna cesta), zato o to lepší malý Yellowstone, tak akurát na kúpanie a obdivovanie okolitých hôr.

V pondelok ráno sme sa opäť po mastňácky autom previezli cez Tioga Pass (3031 m) a utáborili sa v kempe v oblasti Tuolumne Meadows. Okolo bolo prekvapivo veľa detí, takže som sa mal s kým hrať. Popoludní sme sa vybrali na menší výlet ku Cathedral Lakes (2835 m), kde bolo úplne najlepšie kúpanie a vôbec sa mi nechcelo ísť domov. Len viac takých výletov. V utorok som prekonal svoj výškový rekord a vyliezol na Mt Hoffmann (3307 m), kde bolo plno úžasných svišťov a veveričiek. Výhľady, hlavne ten zhora na Clouds Rest a Half Dome tiež ušli. Ešte sme videli orla.

V stredu ráno som sa dlho hral s deťmi so San Diega a ocko s mamkou sa vykecávali s ich rodičmi. Z križovatky nad Tenaya Lake sme sa vybrali na Clouds Rest (3025 m), pozrieť si Half Dome zblízka, no zanedlho sme usúdili, že vrátiť sa za svetla asi nestihneme, lebo aj ja si občas potrebujem natiahnuť nožičky a trochu si zabehať. Tak sme to otočili a išli k najvyššiemu zo Sunrise Lakes (2961 m), kde som si aspoň poriadne zaplával. Vo štvrtok bola na programe oddychovka - Gaylor Lakes s ruinami starej striebornej bane nad nimi (3292 m). Trochu sa nám zamračilo a fúkal studený vietor, tak som sa ani neokúpal.

Po túre sme vyrazili ubytovať sa do Curry Village v Yosemite Valley, na ktorú sa akurát sústredili svetové média, kvôli podozrivo vysokému výskytu nebezpečného hantavírusu. Trochu nás ukľudnilo, že ohnisko nákazy bolo už zatvorené a všetko čerstvo vydezinfikované. Príchod do údolia bol trochu stresujúci, lebo serpentíny mi nerobia dobre a cestou som sa pozvracal. Na druhý deň skoro ráno sme nastúpili do autobusu, vraj sa pozrieť na vyhliadku Glacier Point. Ach nie, zase serpentíny, zase zvracanie. Našťastie mamka bola pripravená so sáčkom. Ujo šofér tvrdil, že sa mu tam za 13 rokov pozvracalo iba jedno dieťa. Takže, už má druhé. Našťastie sme dole išli pešo po Panorama Trail a Mist Trail. Ocko mi pri Illilouette Creek postavil lodičku z kôry a nad Nevada Fall som si dokonca zaplával. Vodopády sú síce skvelé, ale pri Vernal Fall som už bol hladný, smädný, unavený a vôbec, došla mi trpezlivosť. Dal som to najavo a myslím, že všetci okolo si dobre rozmysleli, kam budú ťahať svoje malé deti. Onedlho sme ale boli v kempe a po dobrej večeri v bufete som úplne pookrial.

V sobotu nás čakalo už len obdivovanie sekvojí v Mariposa Grove a cesta na pobrežie. No les bol príliš pekný a kým sme ho opustili, bol skoro večer. Do Monterey sme prišli o deviatej a na naše nemilé prekvapenie sme ani po hodine nenašli jedinú rozumne lacnú hotelovú izbu. Tak sme to zabalili a vybrali sme sa do neďalekého Salinas. Boli sme všetci hladní a v aute už bola iba čokoláda. Zistil som, že nalačno mi nerobí veľmi dobre a ozvracal som seba, autosedačku i zadné sedadlo. Hotelovú izbu sme síce v neturistickom Salinas rýchlo našli, no bolo nám jasné, že z plánu vidieť Big Sur musíme zľaviť. Nedeľné ráno sme strávili praním, čistením auta, a raňajkami v taquerii v meste, kde skoro nikto nehovoril po anglicky. Cestou na sever sme sa zastavili na Manresa State Beach pozrieť si aspoň nejaké útesy, no kvôli hmle sme videli tak na päť metrov dopredu - akurát na nezdolných surferov v neoprénoch. Z hmlistého pobrežia sme sa pobrali hľadať leto do googlovskej bašty - Mountain View. V centre sme si dali obed s kamarátmi a potom prezreli campus. Majú tam perfektné sochy - ten doughnut [šiška s dierou uprostred] vyzerá ako lezecká stena. Niečo je pri ňom napísané, ale našťastie neviem čítať a nerozumiem po anglicky. Ešte je tam veľa zaujímavých rastlín a smiešne farebné bicykle. Tie ja mám všeobecne rád, lebo majú veľa otáčavých súčiastok.

Posledným bodom programu bola večera zase v tom studenom hmlistom San Franciscu. Zraz sme si dali na Ghirardelli Square, kde je skvelý výhľad na hmlu, ktorá zahaľuje Golden Gate Bridge. Tak ten most možno nabudúce.



filed in cesty

15 mesiacov

14 Jun 2012

Za posledné tri mesiace sa zo mňa stal veľký chlap. V prvom rade, naučil som sa chodiť. Všetkých zvedavcov na moje pokroky som ale nechal trochu čakať. Kým som sa 2.6 z ničoho nič vybral po byte sám, behal som aspoň dva mesiace za kočíkom. Zato mi chodenie hned šlo veľmi dobre a zvládam už aj nižšie schody a beh. V máji som tiež bol na svojom prvom treku v Adirondacks. V stane a spacáku som spal ako bábätko. Moje staviteľské schopnosti sú stále lepšie a preto som dostal prvé lego. To zatiaľ skor rozoberám než skladám, ale i tak je to zábava.

S trochou úsilia sa mi často podarí poukladať rôzne tvary to príslušných otvorov na mojom nákladiaku. Začal som ráno sedávať na nočníku a celkom sa mi to páči. Hlavne ak je naokolo dosť hračiek. Skúšam tiež jesť lyžicou a kresliť - s pastelkami mi to ide jedna radosť. Najradšej kreslím kruhy a špirály - mamka si myslí, že sa snažím zachytiť jeden zo svojich najobľúbenejších predmetov, stropný ventilátor v pohybe.

A keď už viem chodiť, určite sa všetci začnú pýtať, kedy budem rozprávať. Zatiaľ používam vlastný jazyk (hlavne "ňa" = vezmi si tento predmet a urob s ním to, čo potrebujem, ale sám ešte nezvládnem), no dosť ma rozčuľuje, keď mi nerozumejú. Rozumiem ale čoraz viac (poznám hračky, časti tela, zvieratká v knižke atď) a naučil som sa niekoľko nových znakov. Keď ma mamka nahnevá, pohrozím jej prštekom, ale keď je dobrá rozdelím sa o jedlo i hračky.

A mám už 16 prerezaných zúbkov, takže ešte štyri a je na niekoľko rokov kľud.
Kontroly:
14.6.2012: 9.5kg, 81cm



filed in ako rastiem

Cesta na západ

10 Apr 2012

Prišla Veľká Noc a ja som sa vybral na prvú turistickú výpravu na západ Ameriky. Napodiv, nepotreboval som príliš veľa batožiny (4 tričká, 4 nohavice, 3 svetre, 3 páry ponožiek, 2 pyžamá, topánky, vetrovku, šál, čiapku, rukavice, punčochy, podbradníky, plienky, utierky, pár hračiek, sippy cup, lyžičku, strúhadlo) a keďže mamka je voči "čistej" špine tolerantná, ani som všetko oblečenie nepoužil. Nabudúce ale nech radšej vezme môj obľúbený sippy cup, inak budem štrajkovať. Na raňajky som vǎčšinou jedol ovsenú kašu, na obed chlieb s nátierkou, ovocie, nejakú malú sladkosť a mlieko, a na večeru niečo teplé, či už z reštaurácie alebo z konzervy. A keďže som bol na juhozápade, ochutnal som aj čili a nevadilo mi. Spal som väčšinou v moteloch, až na dve noci. Jednu z nich som strávil v The View Hotel v Monument Valley - s výhľadom na slávne palčiaky. Druhú zase v slávnom El Rancho v Gallupe - tam kde bývali dobrodruhovia cestujúci po kedysi slávnej Route 66, i hviezdy westernov, ktoré sa tam nakrúcali. Izby s vrtuľou na lustri boli oveľa zábavnejšie než tie bez nich.

Cesty som v zásade trávil v aute a na chrbte niektorého z rodičov. V aute som dosť spal a keď som nespal, hral som sa s mamkou alebo sa zlostil. To druhé našťastie nie veľmi často. Je lepšie mi dávať komplikovanejšie veci, ktoré sa dajú otvárať alebo rozoberať. S jednoduchými sa nudím a potom ich hádžem po aute. Na chrbte to bolo lepšie. Zaujímala ma krajina okolo a kedykoľvek som dostal šancu si trochu zaliezť - aj všetky kamene a rastliny. Raz som sedel i na koni ako pravý kovboj. Veľmi sa mi to páčilo, no trochu som sa bál. V obchodoch mali dobré suveníry. Chcel som si odniesť tomahavk, no nakoniec som dostal len drevenú žabu. Bolo super, no keď som sa vrátil domov, vrhol som sa na svoje kocky a skladačky. Už mi chýbali.

A len pre úplnosť, bol som v štyroch štátoch (Nové Mexiko, Colorado, Utah, Arizona) a tu je itinerár: Albuquerque - Santa Fe - Pagosa Springs (31.3) - Mesa Verde - Moab (1.4) - Canyonlands (Island in the Sky) (2.4) - Arches (3.4) - Hanksville - Glen Canyon National Recreation Area - Blanding (4.4) - Canyonlands (The Needles) (5.4) - Monument Valley - Petrified Forest - Gallup (6.4) - El Malpaís National Monument - Albuquerque (7.4)



filed in cesty

Jedenásty a dvanásty mesiac

14 Mar 2012

Robím veľké pokroky. Sám chodiť síce ešte neviem (iba za rúčku), zato vynikajúco leziem po štyroch i po nábytku (na posteľ, z postele, na gauč). Viem zatlieskať, zakývať pápá, oprášiť si rúčky, podať predmet, a ukázať, ako sa točí (obvykle ventilátor). Rozumiem slovám (papučka, knižka, lopta, vrtuľa) a ak niečo chcem a nedosiahnem, ukážem na to. Začal som si stavať veže z kociek a ukladať hračky. S nočníkom sa rád hrám, no nechcem na ňom sedieť (sedieť, robíte si srandu :)?)
Kontroly:
15.3.2012: 8.85kg, 78cm



filed in ako rastiem

Desiaty mesiac

24 Jan 2012

Ten som strávil väčšinou v Európe - najprv v Prahe, potom v Rudňanoch a opäť v Prahe. Dobre som sa vysánkoval a bol sa pozrieť aj v Tatrách, kde som vyliezol na Brnčalku. Inak som už profík v lezení po štyroch, no veľmi ma zaujíma, čo sa deje vyššie a tak sa snažím postaviť všade tam, kde sa môžem pridržať. Viem zatlieskať a zamávať rúčkou (i keď si to ešte navzájom pletiem). Rozprávam stále viac a viem sa už kŕmiť aj sám. Už papám skoro ako veľký a mám osem zubov.



filed in ako rastiem

Ôsmy a deviaty mesiac

15 Dec 2011

Mamka je so mnou opäť doma. Zlepšil som sa v rozprávaní (baba, bebe, aďaďá, dede, ťaťa, uauaua atd). Narástol mi nový zub (už ich mám 7) a od polovice novembra sa už viem aj plaziť. V decembri začínam pomaly chodiť štvornožky a viem sa sám posadiť. S oporou viem aj stáť. Všetko skúmam, hlavne ústami. Najradšej mám káble a elektroniku všeobecne, ďalej všetko, čo šuští (papiere, igelit) a zaujímajú ma zástrčky. Rozšíril som si aj jedálny lístok - už papám ovsené vločky, ryžu, cestoviny, mäsko, kozí aj ovčí syr, vaječné žĺtky, jogurt, strukoviny, a samozrejme ovocie a zeleninu. A stáva sa zo mňa skúsený turista.
Kontroly:
15.12.2011: 8.1kg, 75cm



filed in ako rastiem

Piaty, šiesty, siedmy mesiac

14 Oct 2011

Vrátil som sa do New Yorku a keďže mamka sa vrátila do práce, sme teraz najlepší kamaráti s babkou, ktorá nám prišla pomôcť. Často chodievame do Prospect Parku. 28.7 a 21.9 som dostal ďalšie injekcie. Keď babka odišla, začal som chodiť do jaslí v mamkinej práci a celkom sa mi tam páči. Potom som mal na návšteve starých rodičov z Prahy. Čoraz viac bľabotám (ba-ba, be-be) a smejem sa na všetkých. Koncom augusta začínam sedieť a 31.8 mi vyrástol prvý zúbok. A za mesiac ďalších 5. Od šiesteho mesiaca začínam jesť "tuhú" stravu - krupicu s materským mliekom, zeleninu a ovocie (tekvicu, mrkvu, sladké zemiaky, jablko, a banán hrášok a špenát mi veľmi nechutia), po dvoch týždňoch skúšam aj žĺtok, v siedmich mesiacoch aj jogurt s ovocím. Od polovice septembra chodievam každé ráno k malému Nathanovi a stará sa o nás Nadine. Trochu ju trápim, lebo odmietam piť z fľaše (všetkých štyroch typov). Z lyžičky mi naopak chutí, aj keď ju často chcem radšej hrýzť. Začiatkom októbra som prvýkrát vyskúšal turistiku v sedačke batohu. Bol som vo White Mountains a vyliezol som aj na hrebeň.
Kontroly:
28.7.2011: 6kg
21.9.2011: 7.25kg



filed in ako rastiem